Digitálna daň v rámci EÚ

V roku 2015 ​Európsky parlament požiadal Európsku komisiu, aby predložila legislatívny návrh na definíciu digitálnej stálej prevádzkarne, ktorá by pokryla digitálne spoločnosti s významnou digitálnou prítomnosťou v krajine zdroja, ako aj definíciu minimálnej ekonomickej podstaty, na základe ktorej by sa zistilo, či zahraničné spoločnosti generujú príjmy z digitálnych aktivít v zdrojovej krajine, a to všetko v súvislosti s vývojom na poli OECD.

Európska komisia uznala, že v súvislosti so zdaňovaním digitálnej ekonomiky vznikajú dva hlavné problémy:

• nexus - určiť, ktorý štát má právo na zdanenie služieb poskytovaných digitálne, ak obchodná aktivita spoločností je vykonávaná len online a
• generovanie príjmov – priradenie ziskov k online aktivitám tam, kde sú príjmy dosahované nehmotným majetkom, dátami a vedomosťami.

Aby sa zamedzilo presúvaniu ziskov z digitálnych aktivít mimo krajín, kde boli vygenerované, budú podľa Európskej komisie spolu s pravidlami proti obchádzaniu daňových predpisov nevyhnutné alternatívne prístupy k transferovému oceňovaniu. Na úrovni EÚ Európska komisia dokonca spomína možnosť úpravy návrhu spoločného konsolidovaného základu dane o digitálnu problematiku.

Dňa 21. marca 2018 Európska komisia predstavila sériu opatrení, ktoré mali priniesť spravodlivé zdaňovanie digitálnej ekonomiky v EÚ. Balík opatrení obsahoval návrh na dočasné riešenie vo forme 3% dane z digitálnych služieb uplatnenej na výnosy z určitých digitálnych aktivít a dlhodobé riešenie vo forme digitálnej stálej prevádzkarne.

V roku 2020, v rámci plánov obnovy EÚ po pandémii, bolo spomenutých niekoľko nových finančných zdrojov EÚ, vrátane možnej celoeurópskej digitálnej dane. V rámci prijatého EÚ rozpočtu v decembri 2020 bola Európska komisia požiadaná o legislatívny návrh digitálnej dane ako vlastného finančného zdroja EÚ. Európska komisia sa zaviazala zverejniť príslušný návrh legislatívy v prvej polovici roka 2021. Európska komisia potvrdila, že vezme do úvahy dohodu k digitálnej dani na úrovni OECD, pričom jej legislatívny návrh bude založený na jednej z troch možných alternatív:

• dodatočná daň z príjmov právnických osôb pre všetky spoločnosti, ktoré vykonávajú určité digitálne aktivity v rámci EÚ,
• daň z výnosov dosiahnutých z určitých digitálnych aktivít vykonávaných v rámci EÚ,
• daň z digitálnych transakcií medzi firmami (business-to-business) vykonávaných v rámci EÚ.

Očakáva sa, že Európska komisia zverejní svoj návrh legislatívy k digitálnej dani do konca júna 2021. Je však nejasné, akú pozíciu k jej návrhu zaujmú jednotlivé členské štáty EÚ a obchodní partneri EÚ, ako napríklad USA. Európska komisia totiž odhaduje, že digitálna daň by mohla postihnúť 120 až 150 spoločností, z ktorých má asi 50% sídlo v USA a tretina v EÚ. Je možné, že USA sa proti digitálnej dani budú brániť recipročnými obchodnými reštrikciami.

Európska komisia uvažuje s plánovaným zavedením digitálnej dane najneskôr od 1. januára 2023. Niektoré krajiny však nečakali na návrh Európskej komisie a digitálnu daň v niektorej jej forme už zaviedli na základe zverejneného balíka navrhovaných opatrení Európskej komisie z roka 2018, ako napríklad Rakúsko, Španielsko, Francúzsko, Portugalsko či Taliansko.

Na Slovensku bola definícia stálej prevádzkarne od roku 2019 rozšírená o opakované sprostredkovanie prepravných služieb a ubytovania prostredníctvom online platforiem, čo môže byť považované za prvý krok v snahe zdaňovať digitálnu ekonomiku aj na Slovensku.