Zmeny v reforme stavebnej legislatívy
Prinášame vám vybrané zmeny stavebnej legislatívy schválené jej ostatnou novelou, a to zákonom č. 205/2023 Z.z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy zo dňa 9. mája 2023 (ďalej len "Novela“).
Snahou Novely je odstránenie časti nedostatkov rekodifikácie stavebnej legislatívy prijatej v roku 2022 ako i implementácia jej terminológie a zmien v dotknutej legislatíve.
Zmeny v oblasti stavebnej legislatívy
Posudzovanie vplyvov na životné prostredie v procese povoľovania stavby
Cieľom novej právnej úpravy je zavedenie jedného konania, v rámci ktorého sa budú posudzovať všetky stavby súvisiace s hlavnou stavbou, a to vo všetkých stupňoch ich povoľovania. Právo rozhodovania o súvisiacej stavbe bude mať ten stavebný úrad, ktorý je príslušný na rozhodovanie o hlavnej stavbe.
Súčasťou tohto jednotného procesu bude i posudzovanie stavby z hľadiska jej vplyvu na životné prostredie. V rámci procesu povoľovania stavieb, ktoré podliehajú posudzovaniu vplyvu na životné prostredie bude tak príslušným stavebný úradom Ministerstvo (t.j. príslušný orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie), ktoré vydá i rozhodnutie o povolení stavby. Snahou zákonodarcu bolo presunutie tejto kompetencie z Ministerstva životného prostredia („Ministerstvo“) na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu („Úrad“). Pozmeňujúci návrh zákona o zmene kompetencií bol nakoniec stiahnutý.
Keďže zákon nešpecifikuje podmienky posudzovania stavby z hľadiska jej vplyvov na životné prostredie a z pohľadu stavebno-technického orgánom posudzovania vplyvov na životné prostredie, možeme očakávať ďalšie legislatívne zmeny i v tejto oblasti.
Zmeny v oblasti preskúmavania záväzných stanovísk
V rámci procesu povoľovania stavieb malo Ministerstvo právomoc preskúmavať záväzné stanoviská orgánu územného plánovania vo veci posúdenia súladu stavby so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. Po novom bude táto kompetencia spadať do gescie Úradu.
Zrušenie Slovenskej stavebnej inšpekcie
Veľkou zmenou novej legislatívnej úpravy je aj zrušenie Slovenskej stavebnej inšpekcie k 1. aprílu 2024. Jej pôsobnosť prechádza v oblasti štátneho dohľadu na stavebné úrady.
Všetky konania v oblasti štátneho dohľadu spadajúce pod Slovenskú stavebnú inšpekciu, ktoré neboli do 31.marca 2024 právoplatne skončené, dokončí príslušný stavebný úrad.
Pracovnoprávne vzťahy, štátnozamestnanecké vzťahy, majetok štátu, ktorý bol v správe Slovenskej stavebnej inšpekcie a všetky ostatné kompetencie súvisiace s vykonávaním stavebného dohľadu prechádzajú od 1. apríla 2024 na Úrad.
Zmeny v oblasti regulovaných povolaní vo výstavbe a územnom plánovaní
Nová legislatíva zavádza termín vyhradených činností vo výstavbe. Ide o také činnosti, ktorých kvalita a výsledok uskutočnenia majú rozhodujúci vplyv na to, aby stavba spĺňala základné požiadavky stavby a jej výstavby.
Za vyhradené činnosti vo výstavbe sa považuje:
- projektová činnosť,
- stavebný dozor,
- vedenie uskutočňovania stavebných prác a
- vybrané geodetické a kartografické činnosti.
Vyhradené činnosti môžu uskutočňovať len fyzické osoby s požadovanou kvalifikáciou a autorizáciou a právnické osoby len prostredníctvom takýchto fyzických osôb.
Za vyhradenú činnosť vo výstavbe sa nepovažuje vypracovanie projektovej dokumentácie jednoduchej stavby a drobnej stavby a vedenie uskutočňovania stavebných prác drobnej stavby.
V súvislosti s reguláciou vyhradených činností dochádza k zmenám v právnej úprave regulovaných povolaní, a to nájme zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch a zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon).
Zákon o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch prináša rozšírenie oblasti služieb, ktoré môžu poskytovať regulované povolania. Tiež rozširuje katalóg týchto profesii. Kým v minulosti medzi nich patrili iba architekti, krajinní architekti a inžinieri, podľa novej právnej úpravy nimi budú aj:
- územní plánovači,
- kontrolní inžinieri pre vyhradené stavby, a
- autorizovaný stavbyvedúci a autorizovaný stavebný dozor.
Architektom, krajinným architektom a inžinierom sa rozšírili oprávnenia okrem iného o oprávnenie vykonávať činnosti projektového manažmentu a činnosti generálneho projektanta.
V nadväznosti na vyššie uvedené dochádza i k zmene podmienok živnostenského podnikania a k zvýšeniu kvalifikačných predpokladov (dosiahnuté vyššie vzdelanie a/alebo prax) na získanie nasledovných živnostenských oprávnení:
- Vypracovanie projektovej dokumentácie jednoduchej stavby a drobnej stavby a zmien týchto stavieb (aktuálne znenie „Vypracovanie dokumentácie a projektu jednoduchých stavieb, drobných stavieb a zmien týchto stavieb“),
- Vedenie uskutočňovania stavebných prác drobnej stavby a zmien týchto stavieb (aktuálne znenie „Výkon činnosti vedenia uskutočňovania stavieb na individuálnu rekreáciu, prízemných stavieb a stavieb zariadenia staveniska, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a výšku 15 m2, drobných stavieb a ich zmien)
- Zhotovenie stavieb (aktuálne znenie „Uskutočňovanie stavieb a ich zmien v rozsahu voľnej živnosti“)
V zmysle prechodných ustanovení Živnostenského zákona sa platnosť živnostenských oprávnení dotknutých zmenami stavebnej legislatívy a vydaných do 31. marca 2024 predlžuje do 31. marca 2026.
Očakávané zmeny v účinnosti stavebnej legislatívy
Podľa schváleného Programového vyhlásenia Vlády SR možno očakávať, že dôjde k ďalšiemu posunutiu termínov účinnosti novej stavebnej legislatívy. Hlavným dôvodom je neexistencia vykonávacích predpisov a informačného systému Urbion ako nevyhnutnej podmienky aplikácie novej legislatívy v praxi.
Máte otázku? Napíšte nám.
Vaše otázky zodpovedia naši odborníci