Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil nárok klienta na náhradu za zadržiavanie DPH počas dlhotrvajúcej daňovej kontroly

Naši kolegovia z právneho oddelenia sa tešia z ďalšieho úspechu v súdnom konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky („Najvyšší súd“) sa v tomto prípade zaoberal

• existenciou nároku daňového subjektu na úrok zo zadržiavaného nadmerného odpočtu DPH počas dlhotrvajúcej daňovej kontroly, ktorá skončila do konca roka 2016, a
• súdnou preskúmateľnosťou oznámenia správcu dane, ktorým daňovému subjektu odmietol priznať úrok zo zadržiavanej DPH.

V posudzovanom prípade správca dane začal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nadmerného odpočtu DPH, ktorý si daňový subjekt uplatnil v daňovom priznaní. Keďže daňová kontrola trvala približne 17 mesiacov, daňový subjekt požiadal správcu dane o priznanie úroku z nadmerného odpočtu DPH zadržiavaného počas daňovej kontroly (podľa § 79a Zákona o DPH[1]).

Správca dane odpovedal na žiadosť daňového subjektu tým, že mu oznámil nepriznanie úroku, t.j. správca dane v tejto veci nevydal rozhodnutie.

Podľa názoru správcu dane daňovému subjektu nárok na úrok nevznikol. Argumentoval tým, že daňovú kontrolu ukončil v roku 2015 a podľa § 85ke Zákona o DPH má daňový subjekt nárok na úrok len ak sa daňová kontrola skončila po 1. januári 2017.

Závery Najvyššieho súdu

Najvyšší súd dospel k záveru, že postup správcu dane pri rozhodovaní o žiadosti daňového subjektu nebol správny.

1. Existencia nároku na úrok

V súvislosti s úrokom zo zadržiavanej DPH Najvyšší súd poukázal na svoje skoršie rozhodnutie v podobnej právnej veci[2]. Podľa názoru Najvyššieho súdu daňový subjekt má právo na úrok zo zadržiavanej DPH počas dlhotrvajúcej daňovej kontroly, a to aj v prípade, ak sa daňová kontrola skončila do konca roka 2016.

Najvyšší súd zdôraznil, že nárok na úrok vyplýva z uznesenia Súdneho dvora Európskej únie[3], ktoré ma prednosť pred vnútroštátnou úpravou ustanovenia § 85ke Zákona o DPH. Z tohto dôvodu sa uznesenie vzťahuje aj na prípady, kedy správca dane zadržiaval DPH viac ako 6 mesiacov a daňovú kontrolu ukončil do 31. decembra 2016.

Najvyšší súd tiež uviedol, že je úlohou zákonodarcu, aby zosúladil vnútroštátnu právnu úpravu úroku zo zadržiavanej DPH s uznesením Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kovozber tak, aby umožňovala priznanie úroku aj v prípade, keď sa daňová kontrola skončila pred
1. januárom 2017).

2. Právna povaha oznámenia správcu dane

Najvyšší súd potvrdil, že aj oznámenie správcu dane je preskúmateľné súdom, pokiaľ toto oznámenie má povahu opatrenia, ktorým správca dane de facto rozhoduje o právach a právom chránených záujmoch daňového subjektu.

Súd tiež konštatoval, že o nepriznaní úroku zo zadržiavanej DPH musí správca dane rozhodnúť a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. V tejto súvislosti poukázal na totožnú právnu vec, kedy správca dane vydal rozhodnutie o nepriznaní úroku zo zadržiavanej DPH (nie oznámenie). Podľa názoru Najvyššieho súdu správca dane musí postupovať v totožných veciach rovnako. Len tak môže byť zachovaná právna istota a predvídateľnosť rozhodnutí orgánov verejnej moci garantovaná Ústavou Slovenskej republiky. Odlišný postup správcu dane v skutkovo a právne totožných veciach je podľa Najvyššieho súdu SR protiústavný.

[1] Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov

[2] Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17. apríla 2019, sp. zn. 3Sžfk/4/2019

[3] Uznesenie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 21. októbra 2015 vo veci Kovozber, sp. zn. C-120/15