10 aktuálnych otázok o vplyve DPH na podnikový cash-flow

Okrem splatnosti dane však môžu byť relevantné aj ďalšie pravidlá v oblasti DPH. Pripomeňme si niektoré z nich na základe otázok, ktoré si podnikatelia v záujme zlepšenia cash-flow v oblasti DPH môžu položiť a to nielen v súčasnej situácii.

1. Môžeme podávať daňové priznanie k DPH za dlhšie alebo naopak za kratšie obdobie?

Zdaňovacím obdobím platiteľa DPH je vo všeobecnosti kalendárny mesiac. Platiteľ sa môže rozhodnúť pre zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok, ak uplynulo viac ako 12 kalendárnych mesiacov od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa stal platiteľom, a za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov nedosiahol obrat 100 000 eur.

Ak podnikateľ na mesačnej báze podáva daňové priznania, v ktorých pravidelne vykazuje vlastnú daňovú povinnosť na úhradu, môže pri splnení uvedenej časovej a obratovej podmienky zvážiť zmenu zdaňovacieho obdobia z kalendárneho mesiaca na kalendárny štvrťrok. Takúto zmenu musí oznámiť daňovému úradu pri dodržaní pravidiel stanovených zákonom o DPH.

Na druhej strane, ak podnikateľ podáva daňové priznania štvrťročne a vzhľadom na charakter svojich obchodných aktivít pravidelne vykazuje nadmerný odpočet, môže sa vrátiť k zdaňovaciemu obdobiu kalendárny mesiac, a to aj v prípade, ak stále spĺňa obratovú podmienku pre štvrťročné zdaňovacie obdobie.

V tejto súvislosti je tiež na zváženie, či zmena zdaňovacieho obdobia ovplyvní výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu, ktorý podnikateľ vo svojich daňových priznaniach pravidelne vykazuje.

2. V daňových priznaniach k DPH pravidelne vykazujeme nadmerný odpočet. Máme nárok na jeho skoršie vrátenie?

Daňový úrad vráti nadmerný odpočet skôr ako pri uplatnení základných pravidiel podľa § 79 ods. 1 zákona o DPH, ak sú splnené zákonom stanovené podmienky. Daňový úrad vráti nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, ak:

• zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac,
• platiteľ bol platiteľom najmenej 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, a
• platiteľ nemal v období 6 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, daňové nedoplatky a colné nedoplatky voči daňovému úradu a colnému úradu a nedoplatky na povinných odvodoch poistného podľa osobitných predpisov v súhrne viac ako 1 000 eur.

Ak platiteľ DPH spĺňa uvedené podmienky, skoršie vrátenie nadmerného odpočtu si môže uplatniť zaškrtnutím príslušného políčka vo formulári daňového priznania k DPH.

3. Plánujeme sa dohodnúť s odberateľom tovaru alebo služby, že budeme požadovať platbu vopred, t. j. ešte pred uskutočnením samotného dodania. Ako to ovplyvní deň vzniku daňovej povinnosti?

Pri samotnom zaslaní požiadavky na vykonanie platby vopred, t. j. ešte pred dodaním tovaru alebo služby, daňová povinnosť k DPH nevzniká. V prípade prijatia platby pred dodaním tovaru alebo služby vznikne daňová povinnosť dňom prijatia platby.

4. Ovplyvňuje dohodnuté fakturačné obdobie pri opakovane dodávaných tovaroch a službách deň vzniku daňovej povinnosti?

Ak sa dodanie tovaru alebo služby v tuzemsku uskutočňuje opakovane (ako napríklad služba prenájmu nehnuteľnosti), považuje sa tovar alebo služba za dodanú najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje. 

Takto sa deň dodania určí v prípade, ak je dohodnutá platba za opakovane dodávaný tovar alebo službu za obdobie kratšie ako 12 kalendárnych mesiacov.

Napríklad, ak podnikateľ, platiteľ dane, prenajal nehnuteľnosť (obchodné priestory) v SR druhému podnikateľovi s DPH, pričom z uzavretej zmluvy o prenájme vyplýva, že príjemca služby prenájmu má zaplatiť za prenájom do 15 dní po skončení každého kalendárneho polroka, ide o opakovane poskytované služby s polročným obdobím. Dňom dodania služby je najneskôr posledný deň obdobia, na ktoré sa platba za opakovane dodávanú službu vzťahuje. Dňom dodania, a teda dňom vzniku daňovej povinnosti je najneskôr posledný deň každého kalendárneho polroka.

Za opakované dodanie tovaru alebo služby sa na účely týchto pravidiel považuje dodanie rovnakého druhu tovaru alebo služby v opakovaných dohodnutých lehotách.

5. Faktúry za nadobudnutie tovaru z iného členského štátu EÚ prijímame s oneskorením. Má táto skutočnosť vplyv na uplatnenie práva na odpočítanie DPH?

Daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vzniká:

a) v 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru, alebo 
b) dňom vyhotovenia faktúry, ak táto bola vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru skôr. 

Právo na odpočítanie DPH však možno uplatniť až po prijatí faktúry od dodávateľa z iného členského štátu EÚ.

Ak teda odberateľ, slovenský platiteľ dane, dostane faktúru od dodávateľa z iného členského štátu EÚ s oneskorením, môže mu vzniknúť povinnosť vykázať daňovú povinnosť a zaplatiť daň skôr ako bude môcť uplatniť jej odpočítanie. Takáto situácia vedie k negatívnym dopadom na podnikový cash-flow. 

Dôležitá je preto komunikácia s dodávateľom a nastavenie spoľahlivých procesov pre obeh dokumentácie medzi dotknutými zmluvnými stranami, s cieľom zabezpečiť včasné prijatie faktúry a tým aj neutrálny vplyv transakcie na výslednú daňovú povinnosť.

6. Máme priestor na zavedenie interných opatrení na rýchlejšie alebo dodatočné uplatnenie odpočítania DPH z prijatých faktúr? 

Platiteľ DPH si môže uplatniť právo na odpočítanie dane z prijatých faktúr za tuzemské dodania tovaru a služieb v ktoromkoľvek zdaňovacom období kalendárneho (hospodárskeho) roka, najskôr však v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho (hospodárskeho) roka, v ktorom vzniklo právo na odpočet dane, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má faktúru od dodávateľa z tuzemska.

Podnikateľ môže zvážiť, či v rámci interných procesov existuje priestor na uľahčenie a zefektívnenie evidencie prijatých faktúr, ich spracovania, kontroly a schvaľovania, aby nedochádzalo k neodôvodnenému odďaľovaniu ich „zahrnutia“ do daňového priznania k DPH, a teda aj k neskoršiemu uplatneniu odpočítania DPH z týchto faktúr.

Ak eviduje „nezahrnuté“ faktúry z predchádzajúceho kalendárneho resp. hospodárskeho roka, z ktorých si už v bežnom roku nemôže uplatniť odpočítanie DPH, je vhodné nárokovať si jej odpočítanie čo najskôr prostredníctvom dodatočného daňového priznania.

7. Evidujeme preplatok na DPH na základe podaného dodatočného daňového priznania k DPH so znížením daňovej povinnosti. Musíme ešte vykonať ďalšie kroky pre jeho vrátenie?

Vzniknutý preplatok na DPH správca dane nevráti na účet platiteľa dane automaticky. Ak preplatok na DPH nemožno použiť na úhradu nedoplatkov na dani, splatného preddavku na daň alebo nedoplatku na cle a iných platbách, správca dane preplatok vráti na základe podanej žiadosti v lehote do 30 dní od jej doručenia.

8. Kúpili sme tovar v iných členských štátoch EÚ s daňou príslušného štátu na účely svojho podnikania. Musíme čakať do konca roka, aby sme mohli požiadať o vrátenie tejto dane?

Žiadosť o vrátenie dane z iného členského štátu EÚ možno podľa Smernice Rady 2008/9/ES podať za obdobie najmenej troch po sebe idúcich kalendárnych mesiacov v rámci jedného kalendárneho roka a najviac za obdobie jedného kalendárneho roka. Žiadosť týkajúca sa zvyšku kalendárneho roka môže zahŕňať obdobie kratšie ako 3 kalendárne mesiace.

Ak sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje na obdobie vrátenia dane, ktorým je kalendárny rok alebo zvyšok kalendárneho roka, suma nárokovanej DPH musí byť najmenej 50 eur (ekvivalent v národnej mene). Ak sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje na obdobie vrátenia dane, ktoré je kratšie ako jeden kalendárny rok, ale nie kratšie ako tri kalendárne mesiace, suma DPH, ktorej vrátenie sa požaduje, nesmie byť menej ako 400 eur (ekvivalent v národnej mene). 

Je však potrebné rešpektovať aj prípadné obmedzenia členského štátu vrátenia dane.

9. Odberateľovi vrátime fakturovanú sumu alebo jej časť, keďže došlo k úplnému alebo čiastočnému zrušeniu dodávky tovaru alebo služby resp. k úplnému alebo čiastočnému vráteniu dodávky tovaru. Ako DPH odvedenú daňovému úradu získame späť?

Za uvedených okolností platiteľ dane opraví (zníži) základ dane. Rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou sa uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa vyhotovil doklad o oprave základu dane, s určitými výnimkami. Lehota na vystavenie tohto dokladu je 15 dní od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom nastala skutočnosť rozhodná pre vykonanie opravy základu dane (zrušenie dodávky tovaru alebo služby, vrátenie dodávky tovaru).

10. Máme možnosť odvádzať DPH do štátneho rozpočtu až vtedy, keď nám faktúru uhradí odberateľ?

Podnikatelia môžu odvádzať DPH do štátneho rozpočtu až vtedy, keď im uhradí faktúru ich odberateľ, na základe uplatnenia osobitnej úpravy podľa § 68d zákona o DPH. Táto osobitná úprava je zameraná na malé firmy – pre jej uplatňovanie sa môžu rozhodnúť len platitelia dane usadení v tuzemsku, ktorí spĺňajú zákonom ustanovené podmienky:

• ročný obrat nižší ako 100 000 eur za predchádzajúci kalendárny rok a v prebiehajúcom kalendárnom roku odôvodnene predpokladajú, že nedosiahnu obrat 100 000 eur,
• nebol na nich vyhlásený konkurz alebo nevstúpili do likvidácie.

*****
Ako je zrejmé z praktických dopadov uvedených pravidiel, nastavenia procesov v oblasti DPH môžu mať nezanedbateľný vplyv na podnikový cash-flow a v neposlednom rade aj na administratívne náklady podnikateľov.