Dopady COVID–19 na spoločnosti s obmedzeným funkčným a rizikovým profilom z pohľadu transferového oceňovania

Nadnárodné spoločnosti svoje podnikateľské aktivity diverzifikujú do spoločností, ktoré sú umiestnené v rôznych krajinách sveta. Tieto spoločnosti sú často zamerané na výkon presne špecifikovaných aktivít (napr. výroba komponentov, distribúcia hotového výrobku na lokálnom trhu, poskytovanie zdieľaných služieb (shared services) a pod.).

Na Slovensku pôsobí množstvo spoločností so zahraničným kapitálom, z ktorých značnú časť je možné z pohľadu transferového oceňovania klasifikovať ako entity s obmedzeným funkčným a rizikovým profilom. Takáto spoločnosť vo všeobecnosti vykonáva rutinné aktivity a znáša iba obmedzené podnikateľské riziká. Od takýchto spoločnosti sa spravidla očakáva, že budú dosahovať stabilnú ale rutinnú ziskovosť za normálnych ekonomických okolností.

Dopady COVID–19 zasiahli negatívne aj finančné výsledky týchto spoločností, pričom mnohé z nich už teraz dosahujú prevádzkovú stratu za aktuálne prebiehajúce zdaňovacie obdobie. Je preto na mieste otázka, či je politika stabilnej rutinnej ziskovosti (zabezpečená prostredníctvom úpravy transferových cien) stále vhodná aj za týchto mimoriadnych okolností. V súčasnej dobe je náročné na danú otázku odpovedať najmä z dôvodu, že dopady krízy stále pretrvávajú a nie je možné predpovedať ich konečný vplyv za celé zdaňovacie obdobie.

Zároveň je transferové oceňovanie založené na porovnávaní cien, podmienok a ziskovosti s nezávislými údajmi. Údaje o ziskovosti nezávislých spoločností sa najčastejšie využívajú pri porovnávaní so ziskovosťou spoločností s obmedzeným funkčným a rizikovým profilom. Tieto sú však k dispozícií z verejne dostupných zdrojov (napr. databáza Amadeus) až s určitým časovým odstupom po skončení predmetného zdaňovacieho obdobia. Z tohto dôvodu nie je v súčasnosti tento často využívaný dôkaz k dispozícií. Zároveň, vzhľadom na predmetný časový odstup je pravdepodobné, že tieto údaje nebudú k dispozícií ani v momente zostavenia účtovnej závierky a daňového priznania za aktuálne prebiehajúce obdobie.

Z vyššie uvedených dôvodov je preto veľmi pravdepodobné, že bude potrebné využiť alternatívne spôsoby preverenia, či finančné výsledky takýchto spoločností sú v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Do úvahy pripadajú rôzne úpravy posledných dostupných finančných údajov (napr. za roky 2017 až 2019) tak, aby zohľadňovali zmenu ekonomických okolností pre danú konkrétnu situáciu, v ktorej sa spoločnosť nachádza. Takéto úpravy je možné vykonať napríklad použitím makroekonomických údajov za rok 2020, prípadne zohľadniť vplyv recesie za roky 2008 až 2009, alebo upraviť o individuálne mimoriadne náklady/výnosy na úrovni spoločnosti, prípadne iným spôsobom. Je potrebné zdôrazniť, že kľúčové pre výber najvhodnejšieho postupu je práve zohľadnenie okolnosti konkrétneho prípadu. Taktiež nemenej dôležité bude zohľadniť postoj správcu dane k predmetnej mimoriadnej situácií.

V niektorých prípadoch možno bude treba dokonca prehodnotiť, či samotná metóda transferového oceňovania (napr. metóda čistého obchodného rozpätia) je stále najvhodnejšia pre daný prípad, a teda či nie je potrebné zmeniť metódu a zároveň upraviť zmluvné podmienky transakcie so závislou osobou.

Taktiež môžu vzniknúť situácie, keď finančná situácia spoločnosti a ekonomické okolnosti nebudú krízou negatívne ovplyvnené vôbec. V takom prípade pravdepodobne žiadne zmeny v politike transferových cien potrebné nebudú.

Tým daňovníkom, ktorých však dôsledky pandémie COVID–19 ekonomicky zasiahli, odporúčame zbytočne neodkladať prípravu dokumentácie transferového oceňovania, ale čo najskôr dôsledne zaznamenávať finančné dopady, prípadne prehodnotiť a ekonomicky zdôvodniť potrebu úprav a zmien uplatneného modelu transferového oceňovania.