Transparentnosť údajov o konečných užívateľoch výhod VS rešpektovanie súkromného a rodinného života

Súčasná právna úprava transparentnosti údajov o konečných užívateľoch výhod

Smernica AML[1] stanovuje, že členské štáty musia zabezpečiť, aby boli informácie o konečných užívateľoch výhod podnikateľských subjektov a iných právnych subjektov, ktoré boli zaregistrované na ich území, prístupné v každom prípade komukoľvek zo širokej verejnosti.

Primárnym účelom smernice AML je zabrániť praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a to najmä zvýšením transparentnosti údajov o konečných užívateľoch výhod.

V podmienkach Slovenskej republiky sú informácie o konečných užívateľoch výhod zabezpečené prostredníctvom registra právnických osôb („RPO“) a prostredníctvom registra partnerov verejného sektora („RPVS“).

Zatiaľ čo povinnosť zápisu konečného užívateľa výhod do RPO sa týka všetkých spoločností, povinnosť zápisu do RPVS sa týka len tých spoločností, ktoré obchodujú so štátom. 

Konanie pred Súdnym dvorom EÚ

Keďže sa Okresný súd v Luxemburgu domnieval, že sprístupnenie údajov o konečných užívateľoch výhod môže predstavovať neprimerané riziko porušenia základných práv končených užívateľoch výhod, položil Súdnemu dvoru EÚ niekoľko prejudiciálnych otázok týkajúcich sa výkladu určitých ustanovení smernice AML a ich platnosti z hľadiska Charty základných práv Európskej únie („Charta“).

Súdny dvor EÚ sa zaoberal najmä otázkou, či údaje o konečných užívateľoch výhod majú byť prístupné komukoľvek zo širokej verejnosti.

Záver Súdneho dvora EÚ

Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku zo dňa 22. novembra 2022 v spojenom prejudiciálnom konaní WM (C-37/20), Sovim SA (C-601/20) proti Luxemburskému obchodnému registru konštatoval neplatnosť ustanovenia článku 30 ods. 5 písm. c) smernice AML, ktoré stanovuje, že členské štáty musia zabezpečiť, aby informácie o konečných užívateľoch výhod podnikateľských subjektov a iných právnych subjektov boli prístupné v každom prípade komukoľvek zo širokej verejnosti.

Súdny dvor EÚ v predmetnom rozsudku uviedol, že prístup širokej verejnosti k informáciám o konečných užívateľoch výhod predstavuje (neproporčný) závažný zásah do základných práv na súkromný život a ochranu osobných údajov zakotvených v článkoch 7 a 8 Charty. Zároveň uviedol, že zásadu transparentnosti nemožno ako takú považovať za cieľ všeobecného záujmu, ktorý odôvodňuje zásah do základných práv zaručených Chartou. Boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu je podľa názoru Súdneho dvora EÚ predovšetkým záležitosťou orgánov verejnej moci.

Súdny dvor EÚ tak rozhodol, že prístup k údajom o konečných užívateľoch výhod nemá byť neobmedzený a pre kohokoľvek.

Dopad rozsudku Súdneho dvora EÚ

V nadväznosti na predmetné rozhodnutie budú musieť členské štáty EÚ obmedziť prístup širokej verejnosti k údajom o konečných užívateľoch výhod.

Ako sa s predmetným rozhodnutím vysporiada samotná Slovenská republika je zatiaľ otázne. Možno avšak predpokladať, že bude musieť dôjsť k obmedzeniu prístupu širokej verejnosti k údajom o konečných užívateľoch výhod, keďže pri aktuálnej právnej úprave je možné pomerne ľahko zistiť konečného užívateľa výhod a jeho detailné osobné údaje.